|
Post by corvus on Jan 16, 2018 7:44:21 GMT 1
Sem môžete písať čokoľovek a kedykoľvek a o komkoľvek. Je to miesto, kde neplatia žiadne morálne pravidlá, ani prírodné zákony---
|
|
|
Post by corvus on Jan 16, 2018 11:04:42 GMT 1
za chvilu idem zubárke. srdce mi búcha ako zvon. som v strašnom strese a v panike ked si mám sadnut do zubarskeho kresla. asi mám dentofóbiu alebo čo..ale asi nie velmi silnú, lebo nakoniec si do toho kresla sadnem a zatial sa mi nestalo, žeby som omdlel alebo mal nejaký záchvat. takže som len trasorítka. aj ked trocha ma utešuje to, že zubár je postrachom mnohých ľudí. aj tých, ktorí sú údajne psychicky zdraví. kurva, ale ani toto vedomie nijak neminimalizuje moje nepríjmné pocity. ale podobne sa cítim, aj ked mám ist na pracovný pohovor alebo na prvé, druhé, tretie rande. najradsej by som chytil monitor a vyhodil ho z okna alebo nieco iné rozbil. Najradsej zubársku ambulanciu s obrovským kladivom. ale problem nie je v zubnej ambulancii, ale v mojej hlave. z toho vyplýva, žeby som si mal rozbit hlavu, lenže to mi moj mozog nedovolí. za čo mu aj touto cestou ďakujem. úprimne.
tak drahí členovia tohto fóra. toto bola názorná ukážka toho načo slúži táto "cimra".
|
|
|
Post by Herostratos on Jan 16, 2018 14:40:27 GMT 1
Uprostred noci čakáme na deň. Neprichádza. Vyhýbame sa jeden druhému. Hľadíme cez seba, ponad seba, mimo seba. Za zatvorenými dverami čakáme na toho kto ich otvorí. Hypnotizujeme kľučku, ktorá strnulo dýcha ťažký vzduch miestnosti. Dvere nik neotvára, kľučka sa nehýbe. My sa nehýbeme. Stojíme. Uprostred noci čakáme na svitanie, ktoré nikdy nepríde. Žiadne Slnko sa nezrodí uprostred noci. Len Mesiac tróni v dutej špirále tmy. Na dne, až tam úplne dole, svetlo presvitá cez dno, cez večnosť noci. A iskra sa vznieti keď bude miestnosť prázdna. Keď odíde posledný čakateľ. Potom príde ono, veľké svetlo a prežiari všetko až po okraj. Spáli prázdnotu, vyplieni vnútro, zaseje žiar. Kľučka sa stále nehýbe, no mi ňou hýbeme, lomcujeme ňou. Konečne sme pochopili, že je zamknuté. Preto nikto nevchádza, preto my nemôžeme odísť. Prázdna miestnosť je nás plná, nás a nášho očakávania. Noc stále trvá, nekonečno plynie z prázdnoty do plnosti. Do plnosti nebytia, z prázdnoty existencie. Uprostred noci čakáme na deň. Uprostred dňa čakáme na noc. Tam, v kúte prázdnej, zamknutej miestnosti pulzuje prikrčené nič, ktoré nás pojme do seba, hoci mi sa s tým nikdy nezmierime
|
|
|
Post by Herostratos on Jan 16, 2018 14:42:00 GMT 1
Nejasnosti
Bozky bez pier ležia rozsypané na chodníku… Zbierajú ich ruky čo preklínajú nebo (supy sa už zlietajú…) Boh kľačí a prosí o odpustenie a hodiny sveta stonajú v nenávratne
Fragmenty kvíliacich výčitiek sa trieštia o steny ticha Črepiny slov režú tepny porcelánových bábik (krkavce sa blížia…) a diabol roní karmínové slzy na tvár kajúceho sa boha
Chórus serafínov v okovách spieva svoje žalospevy (kto spočíta koľko je na nebi zhasnutých hviezd?) A smrť, bledá smrť, bezradne v kúte stojí, brúsiac si kosu o kameň…
|
|
|
Post by veruka on Jan 16, 2018 20:56:07 GMT 1
No zubááár, to je čistý očistec...ale každý se ho bojí...takže to neí tak hrozné s námi.každopádně já dycky po tom strachu zažívala pocit euforieale později jsem zažívala ze sebe pocit hanby, když jsem se mu ve strachu byhýbala..A pozor - vlastně nikdy to už tak nebolelo, jako cca na základce..a nyní se mu vyhýbám...a mám na to docela dobrý argumentační racionalizační odůvodnění - že zubaři si sami vytváří umělé zubní kazy ( tahle konspirační teorie několikrát ověřena) Jinak už si začínám šetřit peníze a když k zubaři, tak do drahé kliniky, kde si mne budou hýčkat a napustí mne oblbovákama.. :-))) acesta tam pravděpodobně jedině jedině s diazepamem ( nikdy jsem ho nepoužila zatím, ale už sem o něm slyšela :-))...)
|
|
|
Post by veruka on Jan 17, 2018 13:13:05 GMT 1
Herostratos...krásná hluboká poezie... TAKOVÉ POHYBY DUŠE.... DÍKY!!!!
|
|
|
Post by Herostratos on Jan 17, 2018 16:00:51 GMT 1
Odetý v purpure kráčal nocou hľadiac na vrcholky hôr zahalené v hmle. Mesiac si brúsil svoje rohy v ostrom dychu zimy. Cesta sa krútila v opustenej ulite času. Nevnímal krútňavu orkánu, ktorý lámal bralá a krotil pyšné stromy. Šiel stále rovno brázdiac pohľadom sinavú oblohu uväznenú v zamatovom tichu noci. Pohŕdavo odvracal zrak od krikľavého plaču trúchliacej krajiny, ktorá kľačala nad zvyškami svojich rozštvrtených detí. Vzduch páchol výkalmi zániku a semenom zrodu. Celý nasiakol tou odpudivou extázou predsmrtnej gravidity. Triasol sa vzrušením a s posvätnou hrôzou načieral do prameňa prapodstaty. Zhodil purpurový plášť a celkom nahý sa ponoril do bahnitej bublajúcej tekutiny. Už sa nevynoril. Bažina si ho privinula k zvráskaveným prsiam a zadusila svojou nemilosrdnou materinskou láskou.
|
|
|
Post by Herostratos on Jan 17, 2018 16:02:49 GMT 1
Som človek abstrakcie uväznený v pojmoch nekonkrétna, oslobodený od disciplíny daného . Som neurčitý a nestvorený a predsa skutočný, neustále sa uskutočňujúci. Som bez miery, prekračujúci absolútno. Som hmlistý a nejasný, večne sa vzďaľujúci, rozmazaný, všade prítomný, vo všetkom sa nachádzajúci, nikam nepatriaci. Moje kontúry sú priesvitné. Presvitám cez mnohotvárnosť svojho bytia, ktoré s určitosťou neurčitého smeruje ku konkrétnosti nebytia. Som ten, ktorý nie som. Som len predpoklad, netestovatovateľná hypotéza, možnosť nemožného. Som hraničný prípad žijúci na území nikoho. Bezzemok vyhostený z krajnej medze. Prechádza mnou axis mundi deliac ma na miliardy častíc uzavretých v nehybnosti kozmického času. Stojím uprostred aj na okraji všetkého dotýkajúc sa obrysov beztvárnosti existencie. Som amorfná hmota vnášajúca nepokoj do pokojného oceánu efemérnosti. Som netušeným zhmotnením čohosi popierajúc totalitu konkrétnosti.
|
|
|
Post by veruka on Jan 17, 2018 17:56:49 GMT 1
WAU Herostratos... oscilace na hranici života a smrti mžourajíce do nicoty ako taký krti ...
...jsme tady správně...
|
|
|
Post by Herostratos on Jan 18, 2018 10:24:08 GMT 1
Zaklínadlo
Klam ma, daruj mi lož, venuj mi svoju pozornosť, prebodni ma, chcem cítiť tvoj nôž.
Klam ma, prestri stôl, odhaľ svoju zlosť, vykosti ma, zasväť ma do svojich hrôz.
Klam ma, prestrihni drôt, znásilni cnosť, zohav ma, nalej vosk do mojich stôp.
Klameš sa, kŕmiš sa lžou, odvraciaš od seba svoju pozornosť. Klameš sa, skrývaš svoju zlosť, prestieraš na stôl nestrávené zvyšky svojich hrôz.
Klameš sa, zbavuješ sa stôp, prestrihol si drôt čo väznil tvoju zlosť.
|
|
|
Post by Herostratos on Jan 18, 2018 13:28:24 GMT 1
Bájka o dravom vtákovi
Do izby bez okien vletel zlostný dravý vták. Zobák má pokrstený krvou panny a oči mu horia vzrušením nepokoreného. V pazúroch zviera amorfný kus chvejúceho sa mäsa. V ovzduší sa vznáša korenistá voňa smrti.
Hľadíš na neho. Ako vytrvalo krúži v izbe, ktorá sa mu stala klietkou, Akoby chcel zlomiť pečať tajomstva kvadratúry kruhu. Akoby chcel uniknúť z blúdneho kolobehu života a smrti, no napriek sile svojich krídel sa nevládze vzoprieť diktátu Stredu, toho večného, nepoznateľného Stredu kružnice univerza. Od stien sa odráža panovačný škrek zúrivého dravca, ktorý sa stal korisťou. Odmieta prijať svoj nový status, odmieta vzdať sa žezla nepokorených. Konečne! Predsa sa mu podarilo vyslobodiť z despotického kruhu kozmickej tyranie - strmhlav sa rúti do nepoddajného múru vytúženej slodody. Padá…
Padá k zemi ten hrdý, zlostný dravec, s rozbitou lebkou končí svoj let, získal to čo tak odvážne hľadal, i napriek pádu v ňom pokory niet.
|
|
|
Post by corvus on Jan 18, 2018 13:46:10 GMT 1
Modlitba za dobrou Smrt napsal Rev. Chris Korda
Veliký Duchu, já jsem bez ceny;
můj druh zostudil sám sebe.
Ze všech druhů, jež žijí, nebo jež kdy žily, můj je z nich ten nejnižší. Nižší než květiny, které plní vzduch sladkým pylem, nižší než stromy, které svými kořeny obepínají Zem,
nižší než hmyzové, vládcové Země
od počátku času,
nižší než mrštné rybky,
nižší než vznášející se ptáci, nižší než všichni čtyřnožci,
jejichž srdce bijí pro živoucí Zem.
Veliký Duchu, má hanba je hluboká jako oceán,
a můj smutek je k nesnesení.
Modlím se za osvícení,
ale bojím se, že má prosba přichází pozdě. Veliký Duchu, je-li tomu tak, pak se modlím za mé vyhynutí.
Dej, ať můj druh vyhyne, ať zmizí z povrchu zemského.
Dej, ať jsou má bedra jalová,
ať mé sémě nevzklíčí,
ať lidská rasa opadne jako listí na podzim.
Dej, ať má pole zarostou,
ať se mé ploty rozpadnou na kusy,
ať má města pohltí prach a stanou se z nich lesy.
Dej, ať má krev napojí trávu;
ať se mým tělem krmí červi.
Veliký Duchu, dej mi zemřít, aby Země mohla žít.
|
|
|
Post by veruka on Jan 18, 2018 20:41:26 GMT 1
Hospodina miluji; on slyší můj hlas, moje prosby, sklonil ke mně ucho. Po všechny své dny chci k němu volat. Ovinuly mě provazy smrti, přepadly mě úzkosti podsvětí; nacházím jen soužení a strasti. Vzývám však Hospodinovo jméno: Hospodine, prosím, zachraň mi život! Hospodin je milostivý, spravedlivý, náš Bůh se slitovává. Hospodin je ochránce nezkušených: byl jsem vyčerpán, a dopřál mi zvítězit. Můžeš opět odpočinout, moje duše, neboť Hospodin se tě zastal. Ubránils mě před smrtí, mé oko před slzami, moje nohy před zvrtnutím. Před Hospodinem smím dále chodit v zemi živých. Uvěřil jsem, proto mluvím; byl jsem velmi pokořený. Ukvapeně jsem si říkal: Každý člověk je lhář...
|
|
|
Post by veruka on Jan 18, 2018 22:45:32 GMT 1
|
|
|
Post by corvus on Jan 19, 2018 10:12:44 GMT 1
Hospodin: ) smiesne
|
|